Strava je základom budovania detskej imunity

Budovanie imunitného systému stravou je nový smer vo vývojovej imunológii. Určite nejde len o moderný "lifestyle", ale významnú odnož v preventívnej medicíne, ktorá je podporená vedeckými poznatkami a pozorovaniami. "Len kvalitnou a pestrou stravou je možné u dieťaťa dlhodobo podporovať formovanie a optimálne fungovanie imunitných funkcií," zdôrazňuje imunológ doc. MUDr. Miloš Jeseňák z Martina.

Aktuálna analýza stravovacích zvyklostí slovenských detí mladšieho školského veku odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny.

Autor: SHUTTERSTOCK

Škola a škôlka sa na jeseň stávajú doslova burzou vírusov. Zaťažkávacou skúškou sú najmä pre deti bez starších súrodencov, ktoré prichádzajú po prvýkrát do kolektívu po trojročnom období strávenom výlučne doma s rodičmi, najmä s matkou. Nástup do kolektívu odrazu dieťa vystaví veľkému množstvu mikroorganizmov, s ktorými sa dovtedy nestretlo. Zvýšená chorobnosť je u detí so zdravým imunitným systémom len prechodná, kým si organizmus nevytvorí tzv. imunitnú pamäť. Musíme si uvedomiť, že telo si buduje imunitu aj prekonávaním infekcií. Zdravý imunitný systém neznamená, že dieťa nikdy neochorie. Znamená, že infekcie prekoná bez komplikácií. Napríklad bude v škôlke sopliť a kašľať, nedostane však zápal stredného ucha alebo priedušiek či nebodaj pľúc.

Pasívna a aktívna imunita

Imunita našich detí doslova „dospieva“ s nimi. „Kľúčovým obdobím vo vývoji imunitného systému je prvý rok života, ale významné zmeny sa dejú až do skorého školského veku,“ hovorí doc. Miloš Jeseňák. „Imunita definitívne dozrie v období puberty.“

Nositeľom imunity je imunitný systém. 70 – 80 % imunitného systému sa nachádza v čreve, práve preto je preň taká dôležitá výživa. Črevná imunita je samostatný aktívny orgán. Imunita môže byť pasívna a aktívna. „Pasívna znamená, že niečo dostanete – pri narodení protilátky od matky, alebo užívate lieky s obsahom protilátok. V prvých mesiacoch života sa však za najdôležitejšiu látku s pozitívnymi účinkami považuje materské mlieko,“ zdôrazňuje imunológ. Nie je to teda len prostriedok výživy a zdroj energie pre rýchlo rastúci organizmus. „Dnes sme schopní rozoznať niektoré zložky a pridávať ich do náhradných mliečnych formúl pre deti, ktoré z nejakých dôvodov nemôžu byť dojčené,“ dodáva.

Aktívnu imunitu si vytvára organizmus na základe kontaktu s daným faktorom. Pasívnu teda dieťa dostane, aktívnu si musí samo vybudovať. Príkladom môže byť práve strava, pretože niektoré zložky stravy dokážu veľmi dobre podporiť imunitné funkcie. Probiotiká napríklad zabezpečujú optimálny vývoj črevnej mikroflóry dojčaťa a práve tú dnes považujeme za základné miesto budovania imunitného systému. Ďalšou zložkou sú napríklad polynenasýtené mastné kyseliny. Ich význam spočíva najmä v podpore rozvoja poznávacích funkcií, ako je pamäť, reč, myslenie a motorika. Do aktívnej imunity môžeme zaradiť aj prekonávanie samotných infekcií, napríklad prekonanie ovčích kiahní zabezpečí proti tejto chorobe imunitu na celý život. Samostatnou kapitolou je v rámci aktivizácie imunity očkovanie.

Dojčiť počas zavádzania príkrmov

Pre každé obdobie vývoja imunitného systému sú typické aj problémy súvisiace s imunitou. V mladšom detskom veku je to zvýšená chorobnosť, neskôr sa rozvíjajú alergické a autoimunitné ochorenia. Nástrahami pre imunitný systém v detskom veku je prechod z dojčenia na tuhú stravu v období medzi 4. až 6. mesiacom života. Niekedy v tomto období dochádza aj ku spotrebovaniu materských ochranných faktorov. Ďalšími sú zmeny ročných období, najmä začiatok jesene a zimy. A, samozrejme, nástup do detského kolektívu, ako sú najmä jasle a škôlka.

Pri prechode na tuhú stravu sa tráviaci systém stáva najdôležitejšou zónou kontaktu s prostredím. Črevná mikroflóra spoznáva v tomto období množstvo nových potravín, ktoré je potrebné spracovať. V období medzi 4. – 6. mesiacom života podľa výskumov jestvuje tzv. toleragénne okno. Zjednodušene povedané, organizmus dieťaťa, isté špecializované bunky v jeho tráviacom trakte, sa práve v tomto období dokážu zoznámiť s novými potravinami, zvyknúť si na ne, nevybudovať si voči nim alergickú reakciu a v budúcnosti ich tolerovať. Neskôr úlohu spomínaných špecializovaných buniek preberú iné druhy buniek, ktoré sú práve zodpovedné za vznik alergií. Optimálne je, ak počas zavádzania príkrmov matka dieťa ešte dojčí.

Zdravé dieťa ochorie do roka štyrikrát

Považuje sa za štandard, že normálne, zdravé dieťa ochorie do roka približne štyrikrát. Chorobou sa myslí aj bežná nádcha. Je to dôležité pre budovanie obranyschopnosti. V období nástupu do škôlky, okolo troch rokov veku, už väčšina zložiek imunity v detskom organizme funguje tak ako u dospelých.

Na imunitu detí vplýva aj genetika. Chorľavejší rodičia majú častejšie choré deti. Nezanedbateľný je aj spôsob výživy v dojčenskom veku. Deti, ktoré boli dlho dojčené a do kolektívu nastúpili po treťom roku života, by nemali byť často choré. Ak to tak je, treba čo najskôr navštíviť ambulanciu imunoalergológa. U nedojčených detí so skorým nástupom do jaslí sa s odborným vyšetrením netreba až tak ponáhľať. Vyššia chorobnosť je totiž logická.

Ráno bez raňajok, obed bez polievky a večerné prejedanie sa

Aktuálna analýza stravovacích zvyklostí slovenských detí mladšieho školského veku odhalila, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny. Alarmujúce je, že triapolkrát sú prekročené odporúčané denné limity soli v jedle. Nesprávna skladba stravy a nedostatok pohybovej aktivity sa podpisujú pod zvýšenie počtu detí s civilizačnými ochoreniami. Znepokojujúcim faktom je zistenie, že 37,5 % detí neraňajkuje pravidelne, pričom najčastejším dôvodom neraňajkovania bolo nechutenstvo, nepociťovanie hladu a nedostatok času. Treba si uvedomiť, že deti, ktoré pravidelne jedávajú raňajky, majú vyváženejší príjem živín v porovnaní s deťmi, ktoré raňajky vynechávajú.

Za pozitívne zistenie možno považovať, že vysoké percento detí (97 %) jedáva pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku. Školské stravovacie zariadenia sa musia riadiť prísnymi hygienickými normami a obedy sú zostavované tak, že potrebnú dávku živín dodá kompletný obed, to znamená polievka spoločne s druhým chodom. Ak dieťa nezje polievku, oberá sa o plnohodnotné jedlo. Hlad potom často zaháňa sladkosťami alebo výživovo menej hodnotnými potravinami.

Výsledky poukazujú, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou nastáva dlhá prestávka bez jedla, čo zvyšuje riziko večerného prejedania sa. Pre dieťa je na večeru vhodné teplé jedlo, ale aj studený pokrm. V období rýchleho rastu mu možno dopriať i ľahkú druhú večeru. „Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že kvalitnou a pestrou stravou je možné dlhodobo podporovať formovanie a optimálne fungovanie imunitných funkcií,“ dodáva docent Jeseňák.

Racionálna životospráva, dostatok pohybu, spánku, otužovanie, vyležanie a doliečenie infekcií, uvážené užívanie liekov počas liečby – to je cesta, ako sa starať o imunitu našich detí, ktorá „rastie“ spoločne s nimi.

Imunoprevencia

• úprava prostredia (vlhkosť, plesne, prach, fajčenie, zvieratá…)
• primeraná športová aktivita
• racionálna životospráva (dostatok spánku a oddychu, otužovanie…)
• STRAVA ako prostriedok pre budovanie imunity